Zvýšenie minimálnej mzdy ohrozuje najmä pekárov


 

Spočiatku sa hovorilo o roku 2020, dnes chce vláda dosiahnuť zvýšenie minimálnej mzdy na 500 eur čo najskôr. Pre viaceré spoločnosti to však môže znamenať veľké problémy. „Možno niektoré firmy budú musieť aj prepúšťať zamestnancov, lebo im nedokážu iným spôsobom znížiť náklady. Väčšina firiem už nemá koho prepustiť, lebo majú zamestnancov nedostatok,“ tvrdí Slavomír Moravčík, konateľ Liptovských pekární Lippek a predseda Únie priemyselných pekárov.

 

Problémom sú odvody

 

Moravčík prirovnáva úvahy o päťstoeurovej minimálnej mzde k vražde pekárenského priemyslu, ak vláda v budúcnosti nepomôže pekárom zvýšiť ceny výrobkov. Už aj dnes podľa jeho názoru zaniká veľa malých pekární. A firmy s výhľadom na zvýšenie minimálnej mzdy optimalizujú svoje náklady. „Zlučujú linky, šoférov, kumulujú pracovné funkcie. Musia podniknúť tieto kroky, pretože sa im doteraz nepodarilo presadiť pri vyjednávaní s obchodnými reťazcami potrebné zvýšenie cien. Žiaľ, aj prepúšťajú a rovnaký scenár hrozí aj od nového roka pri vyššej minimálnej mzde,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová s tým, že zmeny zhoršia už aj tak vyhrotenú finančnú situáciu aj v sektore ovocinárstva či zeleninárstva.

 

Ovocinári vidia ako najväčší problém odvody. Ak totiž stúpne mzda, zvýšia sa aj tie a každý jeden subjekt to následne vyjde drahšie. „Ľudia v konečnom dôsledku dostanú menej, pretože štát im viacej zoberie. Štát nezvyšuje minimálnu mzdu preto, aby ľuďom pomohol, ale aby viacej kešoval,“ uvádza Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie.

 

Viac ako stotisíc ľudí

 

Už od nového roka sa minimálna mzda zdvíha z pôvodných 405 na 435 eur. „Za minimálnu mzdu do 405 eur pracuje viac ako 73-tisíc zamestnancov a za mzdu od 405 eur do 435 eur 51-tisíc pracovníkov. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa kvalifikovaných odhadov dotkne zhruba 125-tisíc osôb,“ konštatuje hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Tá tvrdí, že posledné roky dokazujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie či zamestnanosť. „Nezamestnanosť stále klesá a zamestnávatelia hlásia desaťtisíce voľných pracovných miest,“ tvrdí Veronika Husárová.

 

Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej, najnovšie zvýšenie minimálnej mzdy by nemalo výrazne uškodiť našej ekonomike. Problémom pre firmy nie je nárast mzdy, ale nárast odvodov, ktoré sa pre mnohých stávajú neúnosné. Tie po najnovšom zvýšení minimálnej mzdy narastú na každého zamestnanca o štyridsaťšesť eur a päťdesiat centov. „Príliš vysoká minimálna mzda môže ekonomike krajiny uškodiť. Znamená totiž, že zamestnávateľom sa zvyšujú personálne náklady a v nadväznosti na to môžu radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu,“ dodáva Glasová.

 

Článok prevzatý zo stránky: http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/878815-pekarom-sa-nepaci-zamer-vlady-hovoria